Pre nás asi najdôležitejšou časťou textu vyhlášky* PLVH-4/998/1988/8 je výrok, že ak sa v území PHO II. stupňa nebudú realizovať opatrenia vyplývajúce z tohto rozhodnutia a bude dochádzať ku kontaminácii podzemných vôd vyvierajúcich v prameňoch PnSV, potrebné je perspektívne počítať so zmenou využitia objektov rodinných domov na rekreačné účely, tzv. chalupárstvo.
V marci 1989 vstúpilo do platnosti rozhodnutie o určení ochranného pásma hygienickej ochrany Slatinskej pramennej línie z dôvodu ochrany dodávok pitnej vody Ponitrianskym skupinovým vodovodom (PnSV). V rozhodnutí sa definuje režim činnosti a zakázaných aktivít v ochranných pásmach I. stupňa v bezprostrednej blízkosti prameňov a celej oblasti bebravskej doliny, v ktorej žijeme a ktorá sa definuje ako ochranné pásmo II. stupňa. Jedným z kľúčových a doteraz platných zákazov je budovanie nových objektov občianskeho, poľnohospodárskeho a priemyselného charakteru. Ten sa nevzťahuje na nové obytné domy, ktoré sú náhradou za pôvodné schátralé objekty a ktoré musia byť zabezpečené z hľadiska odpadových a splaškových vôd žumpami s pravidelným vyprázdňovaním mimo pásmo hygienickej ochrany (PHO). Za zmienku stojí tá časť rozhodnutia, kde sa píše, že ďalšie obmedzené rozšírenie zástavby je možné len v prípade odkanalizovania záujmovej oblasti a v prípade kladného hydrogeologického posudku. Pre nás asi najdôležitejšou časťou textu je výrok, že ak sa v území PHO II. stupňa nebudú realizovať opatrenia vyplývajúce z tohto rozhodnutia a bude dochádzať ku kontaminácii podzemných vôd vyvierajúcich v prameňoch PnSV, je potrebné perspektívne počítať so zmenou využitia objektov rodinných domov na rekreačné účely, tzv. chalupárstvo. To je aj jeden z dôvodov, prečo sa tejto problematike dlhodobo venujem. S odstupom času a po mojich rozličných stretnutiach s vybranými odborníkmi môžem povedať, že sa zhodujú na jednom. Keď nastane deň „D“ a chránené vodohospodárske oblasti, akou je aj naša bebravská dolina, prídu na pretras, tak sa ústredným orgánom štátnej správy bude lepšie a adresnejšie pracovať, ak už tu bude existovať skupina ľudí, ktorá sa dlhodobo venuje ochrane prírody a vodných zdrojov. Budú si tak môcť vypočuť, v akých reálnych podmienkach tu žijeme.
Určite si aj Vy pamätáte na časy, keď sme ako deti v potoku chytali rakov a pstruhov. To však je už minulosť. Okrem dlhodobo klesajúcej vodnej hladine je za terajší stav zodpovedný predovšetkým človek, teda každý jeden z nás. Aj v minulosti sa do potokov vypúšťali tekuté odpady z domácnosti a z hospodárskych budov., keďže iná možnosť neexistovala. Avšak sa nepoužívali tak agresívne a rozmanité čistiace prostriedky, ako tomu je teraz. Výsledkom je silnejšia koncentrácia prírode škodlivých látok vo vode, ktorá výrazným spôsobom znižuje množstvo vo vode prítomného kyslíka. Bez jeho dostatočnej prítomnosti nie sú schopné mikroorganizmy a baktérie robiť svoju prácu.
* PLVH – plán lesného a vodného hospodárenia