Slovo dalo slovo a vďaka jednej nadšenej mamičke a aktívnej pani učiteľke mali žiaci 3.C zo ZŠ Partizánska v Bánovciach nad Bebravou možnosť zažiť pekný deň v bebravskej doline.
Štvrtok 30. mája ranný spoj z Bánoviec nad Bebravou do Čiernej Lehoty už dlhšie pravdepodobne nezažil toľko cestujúcich, ktorí by si pýtali lístok až priamo na konečnú zástavku. Tak sa aj stalo a skupinka žiakov z III. C zo základnej školy Partizánska v Bánovciach nad Bebravou sa vybrala spolu s triednou pani učiteľkou Mgr. Janou Gráčovou za poznaním pôvodu tej ich bánoveckej pitnej vody.
Na konečnej zástavke som už čakal, Pavol Ďuriš, ako ich denný sprievodca aj s mojim verným štvornohým parťákom, miešancom Todynom. Po úvodnom predstavení projektu K prameňom Bebravy sme sa vybrali priamo a strmo na Rohatú skalu. Deti už fučiac pred ďalším stúpaním z Rohatej skaly na Hrádok hľadali možnosti, ako sa z tohto šliapania vykrútiť :-). Motivujúcim boli pre ne nielen pravidelné občerstvovacie zastávky (deti akoby ani doma neraňajkovali :-)), ale aj odborný výklad prispôsobený veku týchto detí, ktorý mal byť doprevádzaný kvízom ich pani učitelky na druhý deň v škole.
Silno asi zapôsobil aj na „nevládne“ deti šliapajúce do kopca argument, že dnešná trasa je jednosmerná a že keď by tu chceli na mieste zostať, tak tu máme (príbeh ladiaci na modernú aktuálnu tému) špecifického maškrtného medveďa, ktorý si rád pochutí na unavených deťoch a hlavne tých, ktoré majú veľa desiatej zo sebou :-).
Silným momentom, nielen pre dvadsať jeden detí, ale aj dospelý sprievod troch osôb, bol moment, kedy sme sa v sedle za Hrádkom rozdelili na dve skupiny. Každý deviaty účastník dnešného výletu mal vystúpiť z radu a prísť ku mne. Táto menšia skupina, ktorá sa odčlenila, predstavovala počet detí, ktoré na tomto svete nemajú dlhodobo prístup k zdravej pitnej vode a každú hodinu tak predčasne zomierajú. Účelom tejto „hry“ bolo uvedomiť si, aký luxus naše detí majú, čo sa týka prístupu k pitnej vode, ako s ňou zaobchádzame a aká je realita v krajinách tretieho sveta.
Z Hrádku sme následne zišli lesnou účelovou komunikáciou na jeden z prameňov Bebravy, tentokrát v lokalite Ovčín, keďže sme nemali dostatok času, aby sme stihli v pohodovom tempe hlavný prameň Bebravy, návrat na poobedný autobus a ešte k tomu obed v podobe opekaných špekáčikov a slaniny, ktorými prispelo OZ-tko.
Autor textu: PĎ
Autor fotografií: LH